Čo je inflácia a čo ukazuje?
Inflácia označuje rast celkovej cenovej hladiny v ekonomike. Ak ceny rastú, za rovnakú sumu si postupne kúpime menej a peniaze strácajú časť svojej kúpnej sily.
Najčastejšie sa vyjadruje v percentách za určité obdobie. Ak napríklad medziročná inflácia dosiahne 5 %, ceny v sledovanom spotrebnom koši sú v priemere o 5 % vyššie než v rovnakom období predchádzajúceho roka.
Čo spôsobuje rast cien?
Za rastom cien môže byť viac faktorov a často pôsobia súčasne. Vyšší dopyt môže tlačiť ceny nahor rovnako ako drahšie energie, suroviny či práca.
K inflácii môžu prispieť napríklad:
vyšší dopyt po tovaroch a službách,
zdražovanie energií, surovín alebo dopravy,
rast výrobných a mzdových nákladov,
zmeny daní a regulovaných cien,
výpadky v dodávateľských reťazcoch,
vývoj výmenných kurzov pri dovoze.
Jednotlivé ceny sa pritom nemusia meniť rovnakým tempom. Potraviny môžu zdražovať inak než energie, bývanie či služby. Vývoj jednej ceny preto ešte nehovorí, aká je inflácia v celej ekonomike.
Prečo je inflácia dôležitá pre firmy?
Inflácia ovplyvňuje náklady, ceny, mzdy, marže aj plánovanie cash flow. Ak firme zdražejú vstupy, musí zvážiť, či vyššie náklady premietne do cien, akceptuje nižšiu maržu alebo nájde úspory inde.
Firmy ju sledujú najmä pri:
nastavovaní cien produktov a služieb,
plánovaní rozpočtov a marží,
rokovaniach s dodávateľmi,
plánovaní mzdových nákladov,
uzatváraní dlhodobých zmlúv,
hodnotení reálneho vývoja tržieb a nákladov.
Pri zahraničnom obchode môže náklady ovplyvniť aj vývoj výmenného kurzu. Ak slovenská firma nakupuje materiál v českých korunách alebo amerických dolároch a euro voči danej mene oslabí, rovnaký nákup ju môže stáť viac aj bez zmeny ceny u dodávateľa. Pri pravidelnom obchodovaní v cudzej mene je preto dôležité sledovať kurzy mien aj podmienky menovej konverzie.
Ako sa inflácia meria na Slovensku?
Vývoj spotrebiteľských cien na Slovensku sleduje Štatistický úrad SR. Pri národnom meraní používa index spotrebiteľských cien CPI, ktorý vychádza zo spotrebného koša tovarov a služieb a zohľadňuje ich význam vo výdavkoch domácností.
Na porovnávanie cenového vývoja medzi krajinami Európskej únie sa používa harmonizovaný index spotrebiteľských cien (HICP). Jednotná metodika umožňuje porovnávať Slovensko s ostatnými krajinami EÚ a eurozóny.
Okrem celkovej inflácie sa sleduje aj jadrová inflácia, ktorá oddeľuje vplyv regulovaných cien a ďalších administratívnych opatrení. Čistá inflácia z nej navyše vylučuje vývoj cien potravín. Štatistický úrad zverejňuje aj medziročné a medzimesačné porovnania cenového vývoja.
Ako sa môžu inflácia a kurz premietnuť do nákladov firmy?
Slovenská firma vyrába produkt, pri ktorom tvoria domáce náklady 50 EUR na kus a dovezený materiál stojí 55 USD. Pri kurze 1 EUR = 1,10 USD vyjde zahraničný materiál na 50 EUR, takže celkové náklady na jeden kus predstavujú 100 EUR.
Predpokladajme, že v prostredí rastúcich cien sa domáce náklady zvýšia o 5 % na 52,50 EUR. Zároveň euro oslabí a kurz sa zmení na 1 EUR = 1,05 USD. Dodávateľ pritom cenu materiálu nemení, stále stojí 55 USD. Po prepočte však firma za rovnaký materiál zaplatí približne 52,38 EUR.
Celkové náklady na jeden výrobok tak vzrastú zo 100 EUR na približne 104,88 EUR. Časť nárastu spôsobilo zdraženie domácich vstupov, ďalšiu časť oslabenie eura voči doláru. Ak firma predajnú cenu nezmení, jej marža na jeden kus sa zníži o približne 4,88 EUR.
Príklad ukazuje, prečo firmy pri zahraničnom obchode nesledujú iba vývoj cien, ale aj výmenný kurz. Aj keď zahraničný dodávateľ cenu nezvýši, zmena kurzu môže nákup po prepočte na eurá predražiť.
Ako sa inflácia prejavuje vo firemných výsledkoch?
Inflácia mení aj to, ako treba čítať firemné čísla. Ak tržby medziročne vzrastú o 4 %, samotný rast ešte neznamená, že sa firme v reálnom vyjadrení darí o 4 % lepšie. Ak zároveň výrazne vzrástli ceny, časť rastu môže byť iba nominálna.
Podobne treba posudzovať náklady, marže či hodnotu peňazí v čase. Pri plánovaní preto nestačí porovnávať iba nominálne sumy. Dôležité je aj to, ako sa za rovnaké obdobie zmenila cenová hladina.
Ako firmy reagujú na rast cien?
Na rast nákladov môže firma reagovať úpravou predajných cien, rokovaním s dodávateľmi, hľadaním úspor alebo zmenou načasovania nákupov. Pri dlhodobých zmluvách môže využiť aj indexačnú doložku, ktorá umožňuje upravovať cenu podľa vopred dohodnutého cenového indexu.
Inflácia tak neovplyvňuje iba konečné ceny. Premieta sa aj do marží, rozpočtov, hodnotenia výsledkov a rozhodnutí, za akých podmienok firma nakupuje svoje vstupy.
