Čo je nezamestnanosť a kto sa medzi nezamestnaných počíta?
Nezamestnanosť ukazuje, koľko ľudí bez práce si aktívne hľadá zamestnanie a môže nastúpiť do práce. Patrí medzi základné ukazovatele trhu práce a ekonomiky.
Podľa metodiky Výberového zisťovania pracovných síl sa za nezamestnaných považujú ľudia vo veku 15 až 74 rokov, ktorí nemajú platenú prácu, aktívne si ju hľadajú a môžu nastúpiť najneskôr do dvoch týždňov. Patria sem aj tí, ktorí si už prácu našli a nastúpia do nej v priebehu troch mesiacov.
Ako sa počíta miera nezamestnanosti na Slovensku?
Miera nezamestnanosti vyjadruje podiel nezamestnaných na pracovnej sile, teda na súčte pracujúcich a nezamestnaných.
Zjednodušene:
miera nezamestnanosti = počet nezamestnaných / pracovná sila × 100
Ak pracovnú silu tvorí 2,5 milióna ľudí a 150 000 z nich je nezamestnaných, miera nezamestnanosti dosahuje:
150 000 / 2 500 000 × 100 = 6 %
Nejde teda o podiel ľudí bez práce z celej populácie, ale z ekonomicky aktívnej časti obyvateľstva.
Prečo sa údaje o nezamestnanosti na Slovensku líšia?
Pri nezamestnanosti sa možno stretnúť s viacerými číslami, pretože nevychádzajú z rovnakej metodiky ani zo systému rovnakých údajov.
Štatistický úrad SR zisťuje nezamestnanosť prostredníctvom Výberového zisťovania pracovných síl. Človek pritom nemusí byť evidovaný na úrade práce, aby podľa tejto metodiky patril medzi nezamestnaných.
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny vychádza z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Od januára 2023 používa ako hlavný ukazovateľ PDU, teda podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie v produktívnom veku z celkového počtu obyvateľov v produktívnom veku.
Dva údaje zverejnené za rovnaké obdobie preto nemusia byť rovnaké. Každý sleduje inú skupinu ľudí a počíta sa iným spôsobom.
Čo ovplyvňuje nezamestnanosť?
Vývoj nezamestnanosti závisí od toho, koľko pracovných miest firmy vytvárajú, aký je dopyt po ich produktoch a či majú uchádzači zručnosti, ktoré zamestnávatelia potrebujú.
Ovplyvniť ju môže napríklad:
rast alebo spomalenie ekonomiky,
zmeny dopytu po výrobkoch a službách,
sezónnosť v niektorých odvetviach,
technologické a organizačné zmeny,
rozdiel medzi kvalifikáciou uchádzačov a požiadavkami firiem,
presun pracovných miest medzi regiónmi alebo odvetviami.
Vyššia nezamestnanosť preto nemusí byť iba dôsledkom hospodárskeho poklesu. Môže súvisieť aj s tým, že voľné pracovné miesta a dostupní pracovníci sa nezhodujú profesiou, kvalifikáciou alebo regiónom.
Prečo je nezamestnanosť pre firmy dôležitá?
Situácia na trhu práce ovplyvňuje nábor, mzdy aj personálne náklady. Pri nízkej nezamestnanosti môže byť pre firmy náročnejšie nájsť vhodných pracovníkov a tlak na rast miezd môže zosilnieť.
Vyššia nezamestnanosť môže znamenať väčší počet uchádzačov, no sama osebe nezaručuje, že majú požadovanú kvalifikáciu.
Pri plánovaní preto firmy sledujú aj:
počet voľných pracovných miest,
dostupnosť pracovníkov v konkrétnom regióne,
vývoj miezd,
profesijnú a vzdelanostnú štruktúru uchádzačov,
dĺžku nezamestnanosti.
Tieto údaje pomáhajú pri plánovaní náboru, mzdových rozpočtov aj rozširovania prevádzky.
Môže nezamestnanosť ovplyvniť menové kurzy?
Údaje z trhu práce sledujú centrálne banky aj finančné trhy, pretože poskytujú informácie o kondícii ekonomiky, vývoji miezd či možných inflačných tlakoch.
Vplyv nezamestnanosti na menu však nie je priamy ani automatický. Trh reaguje aj na infláciu, úrokové sadzby, hospodársky rast či očakávania investorov. Dôležité je tiež to, či zverejnený údaj prekvapí oproti tomu, čo trh očakával.
Firmy obchodujúce v cudzích menách preto sledujú údaje z trhu práce spolu s ďalšími makroekonomickými správami a vývojom kurzov mien. Pri väčšej neistote na trhu práce alebo v očakávaní centrálnych bánk môžu kurzové výkyvy zosilnieť – firmy sa preto pri pravidelných zahraničných platbách môžu zaujímať aj o zabezpečenie výmenného kurzu.
